Klub trubačov Slovenskej republiky
záujmový klub Slovenského poľovníckeho zväzu
Spoločná poľovačka
Často si viacerí ľudia pôsobiaci v poľovníctve kladú otázku, prečo sa organizuje spoločná poľovačka, čo je jej cieľom alebo čo všetko je potrebné zabezpečiť. Veríme, že týmto článkom Vám dokážeme poskytnúť mnohé odpovede na Vaše otázky.
Skôr, ako začne spoločná poľovačka...
Prečo spoločná poľovačka? Mnohé poľovnícke organizácie a združenia organizujú počas poľovníckej sezóny spoločné poľovačky. Spoločná poľovačka je spôsob lovu na malú alebo raticovú zver, ktorej účelom je radikálne zníženie stavu poľovnej zveri. Zúčastňuje sa jej väčší počet poľovníkov ako aj pomocný personál.
Spoločná poľovačka okrem toho, že má za účel zásah do poľovného hospodárenia, je aj spoločenskou udalosťou. Celkový priebeh má svoje zákonitosti, ktoré vychádzajú z dlhoročných poľovníckych tradícií a z poľovníckej etiky. Neodmysliteľnou súčasťou spoločnej poľovačky je poľovnícke trúbenie.
Tak, ako je poľovník typický svojou zbraňou, tak by aj spoločná poľovačka mala byť typická hlasom lesníc či lesných rohov. Ak poľovnícke organizácie nemajú vo svojich radoch poľovníckeho trubača, potom je ideálne si takéhoto trubača včas pred poľovačkou zabezpečiť. Trubač by mal mať absolvovanú certifikačnú skúšku. Táto je dokladom na plnohodnotný výkon trubača ako aj na odborné usmernenie organizátorov o zvykoch a tradíciách, ktoré je tiež vhodné a potrebné na spoločných poľovačkách zachovávať. Prítomnosť certifikovaného trubača nie je podmienkou, no odborná spôsobilosť trubača dokáže lepšie napomáhať pri chode celej akcie.
Organizátor spoločnej poľovačky by mal v dostatočnom časovom predstihu informovať všetkých účastníkov spoločnej poľovačky o mieste, dátume, čase konania a o ďalších organizačných požiadavkách.
Samozrejme, poľovnícky trubač sa ešte v dostatočnom časovom predstihu pripraví a naplánuje si skorší príchod na dohodnuté miesto, ako aj príslušné oblečenie. Neodmysliteľnou súčasťou každého trubača je jeho reprezentatívne správanie, to znamená, že trubač má poznať základy tradícií a poľovníckej etiky, poskytnúť súčinnosť pri usporiadaní spoločnej poľovačky a upozorniť na prípadné nedostatky, o ktorých informuje vedúceho poľovačky, resp. organizátora.
Ustrojenie trubača na spoločnej poľovačke nie je striktne dané, no malo by mať slávnostný charakter. Trubač by mal byť vkusne poľovnícky ustrojený, t. z., že jeho oblečenie je zelenej alebo hnedej farby, nie maskáče, prípadne môže byť aj reflexnej farby (oranžovej, jasno zelenej), pokiaľ to je farba odevu. Ak trubač používa reflexnú vestu, túto by počas trúbenia pri zhromaždení nemal mať oblečenú. Pokrývkou hlavy je odporúčaný poľovnícky klobúk (počas trúbenia by trubač nemal mať šiltovku, ani čiapku). Vhodným doplnkom k oblečeniu trubača môže byť poľovnícka pelerína.
Organizácia spoločnej poľovačky a používanie signálov.
Nastáva to očakávané ráno. Na dohodnuté miesto sa postupne schádzajú všetci účastníci poľovačky. Trubač, po dohovore s organizátorom alebo vedúcim poľovačky, čaká na povel k zatrúbeniu signálu na nástup. Pre oznámenie nástupu účastníkov poľovačky sa používa signál Pozor, ktorý rovnako ako aj ďalšie spomenuté signály uvedené v tomto článku nájdete v zbierke Slovenských poľovníckych signálov od Tibora Andrašovana a Pavla Porubana (ak nie je uvedený autor a daná zbierka inak). Ak je trubač dostatočne skúsený, signál môže aj zaspievať. Podľa potreby je možné signál zopakovať. V situácii, že je na poľovačke viac trubačov, signál sa po repetícii (opakovaní) alebo zaspievaní hrá viachlasne. Už počas trúbenia by trubač (ak je to možné) mal stáť na vopred dohodnutom mieste, kde sa bude konať slávnostný nástup. Oproti trubačovi sa nastúpia vedúci poľovačky, po pravej strane trubača sú honci, psovodi a pomocný personál, oproti honcom, na ľavej strane trubača, sú postavení strelci.(pozri obrázok nižšie)
Keď už sú všetci zúčastnení na svojich miestach, na dopredu dohodnutý povel vedúceho poľovačky zahrá trubač signál Uvítanie. Signál sa hrá jednohlasne, zaspieva sa a v prípade, že je na mieste viac trubačov, zahrá sa viachlasne (ak nie, po speve sa opakuje jednohlasná hra trubača). Pri tomto signáli majú všetci účastníci zloženú pokrývku hlavy. Po odtrúbení privíta vedúci poľovačky hostí a podá informácie o poľovačke a priebehu lovu. Končí príhovor, trubač dostáva povel a zahrá signál Slávnostné lesnice, alebo ak nebude trúbiť, v teréne môže rozozvučať svoj nástroj signálom Začiatok činnosti. Každý zo spomenutých signálov sa hrá jednohlasne, spieva a následne hrá jednohlasne (vo väčšej prítomnosti trubačov viachlasne).
Nastáva rozchod, kde sa poľovníci rozídu do revíru a prebieha podľa plánu poľovačka. Ak je zo strany organizátora požiadavka na trúbenie aj v teréne, trubač si zo sebou berie svoj nástroj. Na pokyn organizátora zahrá trubač signál Začiatok činnosti. Po zvukovom znamení prebieha poľovačka podľa plánu. Na konci pohonu, či celkovo na konci celodenného poľovania, zaznie na pokyn vedúceho signál Koniec činnosti (jednohlas, spev, jednohlas/viachlas).
Počas poľovačky zvyknú organizátori vyhradiť čas na prestávku, kde na ohlásenie jej začiatku zahrá trubač signál Prestávka, na konci prestávky Koniec prestávky. Spoločná poľovačka na zajace sa poľuje tzv. „kruhovkou“, čo značí, že keď sa honci k sebe priblížia na dostrel, zaznie signál Honci do kruhu. Tento signál vyjadruje povel, že sa nesie strieľať do kruhu, ale iba von z kruhu.
Po skončení poľovačky sa poľovníci zídu na mieste výradu, kde sa nastúpia ako pri slávnostnom zahájení. Zver je uložená na pravom boku, zoradená podľa veľkosti, otočená hlavou ku strelcom. Do čeľustí každej zveri sa dáva vetvička ako symbol posledného hryzu. Výradisko je vyzdobené čečinou do tvaru štvorca alebo obdĺžnika, v ktorom je uložená zver. Na rohoch výradu sú malé vatry. (pozri obrázok nižšie)
Na pokyn vedúceho poľovačky zahrá trubač signál Výrad. Tento signál slúži na uctenie si zveri, a tak je dôstojné si zložiť akúkoľvek pokrývku hlavy u všetkých účastníkov poľovačky. Po odznení posledných tónov lesného rohu či lesnice dostáva slovo vedúci poľovačky. Ten zhodnotí priebeh poľovačky a vyzve úspešných strelcov, aby si prišli prevziať strelecké zálomky, ak neboli strelcom predané v teréne konkrétne na mieste, kde strelec daný kus zveri ulovil. Po tomto ceremoniáli prevolá vedúci poľovačky Lovu zdar, trubači rovnomenný signál zahrajú. Výrad sa týmto signálom končí. Poľovníci sú mnoho ráz pozvaní na posledné kolo, kde prebieha posedenie účastníkov.
Posedenie spojené s hlasom lesných rohov a lesníc
Ak je požiadavka zo strany organizátorov, trubač zahrá aj na posedení vhodné skladby. Niekedy sa stane, že sa poľovačky zúčastní strelec, ktorý ulovil svoj prvý kus danej zveri. Vtedy, po dohovore s organizátorom, zahrá trubač skladby na akt pasovania (postup pasovanie je popísaný v sekcii poľovnícke pasovanie). Celková zdatnosť a odbornosť trubača mu dovoľuje na poľovačkách hrať okrem signálov aj mnohé iné skladby. Môžeme byť však hrdí a pyšní na to, že slovenské poľovníctvo má svoje poľovnícke signáli ako jedna z mála krajín sveta. Veď ako to krásne vyjadril Pavol Poruban, že: „ak sa ani jedno poľovnícke podujatie nezaobíde bez hlasu lesníc, dosiahli sme náš cieľ.“.
Netreba tak zabúdať na to, že spoločná poľovačka je tiež stretnutie priateľov, ktorí nie sú iba lovcami, ale aj dušou a telom oddaní ľudia prírode. Pri výbere skladieb, ktoré by ste chceli použiť počas poľovačky Vám odporúčame ich správne nakombinovať s úlovkami či inými slávnostnými skladbami. Avšak je dôležité uvedomiť si charakter skladby a využiť ju na patričnú príležitosť počas poľovačky.
Aby sme uľahčili trubačom výber, dávame im do popredia skladby, ktoré je možné na spoločnej poľovačke zahrať:
- P. Šianský - Sv. Hubertovská fanfára;
- M. Olos - Diviak - Líška - Bažant - Jeleň - Sojka - Oravská fanfára;
- E. Hatiar - Zajac - Halali - Gratulačná fanfára - Poľovnícky prípitok - Ozveny z Považia;
- B. Smutný –Jelenica;
- J. Badrna, M. Číž - Poľovnícke pasovanie.
Autori: Jakub Badrna, Juraj Beniač
